Keď si povieme, že niečo fyzicky nemáme (peniaze, vzťahy, lásku, odvahu, nápady, duchovný rast…) je následok nášho iluzórneho rozhodnutia, že nemáme. Z čoho vzniká toto rozhodnutie? Jedným zo zdrojov vzniku sú neustále prichádzajúce nové a nové túžby, porovnávanie sa s ostatnými, prehnané očakávania…a tak porovnávaním seba s „nastavenými“ hodnotami z vonku, sme sa rozhodli, že „nemáme“ a iní majú. Obliekli sme si sudcovský talár a vyriekli súd nad nami samými, že nemáme, Realita nenechala na seba dlho čakať, a „nemáme“ sa stalo, lenže aj ono je premenlivé, iluzórne, podmienené.

Porovnávanie sa s ostatnými priamo súvisí s tokom energie. Porovnávaním nás myseľ vedie do stavu, že nám niečo chýba, že všetky možnosti už boli vyčerpané, že niekto iný zrealizoval náš nápad, že niekto iný už dosiahol to, čo my sme chceli…a chytili sme sa do pasce budúcnosti, ktorú nevidíme jasne, a ešte sme tejto predstave aj uverili. Uverili sme tomu, že už nemáme možnosť, alebo že všetky poznané spôsoby sú vyčerpané, a nám došli nápady, talenty, tvorivosť, alebo nás niekto iný predbehol, zobral, uchmatol práve túto možnosť.

Málokedy si uvedomujeme, že porovnávame, to čo naše oči vidia a ostatné zmysly identifikujú s niečím ešte nevytvoreným, s možnosťou, s nápadom z budúcnosti. Porovnávanie sa tak stáva tieňom bez objektu.

Samozrejme, že nie sme spokojní s tým ako seba vnímame a vidíme, a tak sa snažíme tento obraz o sebe rýchlo zmeniť naháňaním sa navodiť instantnú, okamžitú zmenu k „lepšiemu“, rýchlo niečo urobiť, vykompenzovať tento obraz o sebe, rýchlo ho premaľovať. A tak začne potkaní pretek. Čo to znamená? Z nepoznania seba samého Kto sme, nechali sme sa presvedčiť, že hodnota nášho života sa meria úspechom, že život je bezstarostnejší, šťastnejší, naplnenejší, jednoduchší, radostnejší, keď niečo máme, keď niekto sme, keď niečo znamenáme, keď sme najlepší, budeme prijímaní, rešpektovaní, získame uznanie. Rozhodli sme sa hrať túto podmienenú hru v šablónach a ukazovateľoch. A tak začala naháňačka s vlastným životom. Zapĺňame prázdne miesto seba-nepoznania, tú dieru do seba, ktoré sme si umelo vytvorili na základe vonkajších podmienok a porovnávania sa s ostatnými, zapĺňame ju množstvom túžob, predstáv, ilúzií, úspechom, sebectvom, pocitom vlastníctva hmoty alebo ľudí. Týmto spôsobom strácame dôveru v život, dôveru v dobro, dôveru vo vlastné schopnosti, dôveru v Boha. Otvárame priestor závisti, žiarlivosti, frustrácie, hnevu, súdeniu, sťažovaniu sa, obviňovaniu, chceme mať pravdu, hľadáme chyby na iných, niekedy nájdeme aj uspokojenie, že nie sme na tom tak zle, iní to majú horšie. Tento vnútorný priestor nastavenia sa k sebe, životu a iným je tok energie, plný zákrut a prekážok.

Život v nedostatku je nesprávne pochopenie, je to klamstvo !

Samotnou mysľou vygenerované, neustále sa tvoriace túžby a očakávania, ktoré sa nenaplnili, myseľ pomenovala nedostatok. My nežijeme v nedostatku. My len máme vlastné predstavy o tom, ako by mal vyzerať dostatok, máme vlastnú definíciu dostatku. Táto naša vlastná individuálna predstava o dostatku a nedostatku nás uvrhuje do ďalších predstav, či ten dostatok máme alebo nie. A takto sa vytvorí falošná predstava o nedostatku na základe porovnávania sa s ostatnými.

V tom istom okamihu si predstavujeme svoju limitáciu výškou nášho finančného príjmu alebo predstáv o sebe na základe predchádzajúcich skúseností z minulosti, dlho na seba nenechá čakať ani nízka dôvera v život a Boha, v naše schopnosti, pochybnosti… a kolotoč je na svete. Nastavili sme sa do PREDSTAVY o nedostatku, pretože naše túžby sa stali potrebou.

Nie všetky sa nám darí plniť vo všetkých rozmeroch, či už v čase, v rozsahu, vo veľkosti, v intenzite…preto častokrát samých seba označujeme za neschopných, a aj z tohto pochopenia o sebe vyšlo rozhodnutie o živote v nedostatku. My nežijeme v nedostatku. My žijeme v dostatku všetkého, čo k životu potrebujeme, všade okolo nás je všetko, množstvo ponúk, možností výberu, ale my sme sa rozhodli na základe spomenutých uzáverov, že nemôžme, že nemáme, my sme vytvorili hranice.

Na základe rozumového logického zhodnotenia vonkajšej situácie,

sme urobili vnútorné emocionálne rozhodnutie a nastavenie, že nemáme.

Týmto spôsobom sme, umelo a zbytočne, ponížili kvalitu a plnosť života.

Túžba je túžba. Život je život. Nesplnené alebo splnené túžby a sny nemajú nič spoločné s kvalitou a intenzitou prežitého života. Problém je v tom, že spájame nespojiteľné! Kvalita a intenzita života nie je závislá na splnených snoch a túžbach.A tak sa skreslené pochopenia o hodnote a kvalite života a plnenie snov a túžob premenili na strach o prežitie.

…aby nebolo naraz veľa čítania, a aby sa vytvoril čas a priestor na rozdumovanie, pokračovanie bude v ďalšom článku…lebo vždy existuje riešenie!