Ohrozenie alebo strata zdravia nie je nástrojom smrti, nie je nepriateľom, neprišli nás zabiť. My sme sa rozhodli bojovať a zvíťaziť nad chorobou, ale v tom okamihu sme my nepriatelia a my sme hodili do ringu rukavicu. Pritom si neuvedomujeme veľmi jednoduchý postoj, a to je skutočný dôvod zdravia. Položili sme si niekedy otázku, prečo chceme byť vlastne zdraví? Čo je pravý dôvod starostlivosti o fyzické a psychické zdravie? A čo robíme so svojím zdravím, keď ho ešte máme ?
Chceme žiť pohodový život, chceme sa mať dobre, vychutnať si zmyslové radosti života, ísť na dovolenku, tvrdo a vytrvalo pracovať, byť nezávislí, zarábať peniaze, a potom si ich užívať. Snažíme sa vyhýbať bolesti, nechceme ju cítiť, bojíme sa utrpenia, stránime sa problémov, starostí, častokrát máme predstavu o bezproblémovom, hladkom a plynulom priebehu života. Ale takto to nefunguje! Takto si zdravie neudržíme. Viete, že toto nie je dôvod byť zdravý, pretože život nie je bezproblémový a bezstarostný. Dokonca zdravie nemusí byť ozajstným zmyslom života. Udržiavať zdravie iba pre zdravie je cesta ako o neho rýchlo prísť.
Zdravie vo všetkých formách nie je preto, aby sme si ho sebecky a bezbreho užívali. Zdravie sme dostali, aby sme pracovali a robili službu druhým. Dostali sme ho práve kvôli službe blížnemu. Udržíme si ho, iba za týmto zámerom, účelom služby, pomoci, zdieľania, spolupráce, súdržnosti.
Pozornosť, ktorú sústredíme iba na seba a snažíme si udržať zdravie, pre uspokojovanie zmyslov a prežívanie zážitkov, nám nezaručuje, že si zdravie dlho udržíme. Všetko, čo máme v našom živote, vrátane zdravia, nesmie byť samoúčelné. Ak chceme pomáhať iným, ak chceme byť so svojimi blízkymi, ak sa s nimi chceme podieľať o svoj život, starať sa o nich, milovať ich, odovzdávať im svoje skúsenosti a vedomosti, smiať sa s nimi, prežívať s nimi spoločné chvíle, spoznávať nových ľudí a byť im užitoční, to sú reálne dôvody začať intenzívne venovať pozornosť svojmu zdraviu. Ak chceme slúžiť iným a pomáhať iným, musíme byť my v poriadku. Tento zmysel, toto zameranie, služba blížnemu, je ten silný zámer a spôsob, ako udržať zdravie,telesné aj duševné, v skvelej kondícii.
Život a telo, ktoré sme dostali nie je naše, máme ho prepožičané, prenajaté. Raz príde deň, kedy ho vrátime. Zdravie je len prostriedok ako udržiavať telo, ktoré nám bolo dané práve pre vyšší zámer, vyšší plán, a to je služba blížnemu, služba Bohu, služba životu. Služba je najvyšší plán duše, a skrz tento plán prijala telo. Hľadať prostriedky, ktorými si zlepšíme alebo uľahčíme iba svoj materiálny svet, dokonca niekedy aj na úkor iných, je najjednoduchší spôsob ako prísť k ochoreniu, strádaniu, bolesti a utrpeniu. Nezdary a prekážky v živote, sú len lekcie, ktoré nám ukazujú, že sme zišli zo životnej cesty, musíme si ich odžiť. Keď sa staráme iba o seba, nemáme čas pre svojich blízkych, alebo konáme na úkor nich, zákon stvorenia hovorí, že si musíme vyčerpať tieto nadobudnuté sebecké skutky. Rozvíjajme svoje zdravie, aby sme mohli slúžiť. Keď nie sme zdraví, slúžiť a pomáhať druhým nemôžeme.
Zdravie nie je pravým zmyslom života, ale iba prostriedok ako slúžiť Bohu a jeho deťom. Boh sídli v srdci každej živej bytosti. Ak sa zameriame na službu a pomoc blížnemu, podieľanie sa s ostatnými, prirodzene nastane starostlivosť o telo. Zdravie už nebude konečným cieľom pre uspokojenie zmyslov, ale stane sa nástrojom, a starostlivosť sa začne diať automaticky.
Na konci nášho života, v hodine smrti, budeme skladať účty z toho, ako sme naložili so životom a telom, ktoré nám bolo prenajaté. Budeme sa spovedať, či to bolo hýrenie, užívanie si, sebectvo, zhŕňanie k sebe, alebo či to bola služba, pomoc, starostlivosť o iných, o duchovný rast.
Naše činy budú rozhodovať o našom budúcom živote a jeho kvalite.
Začať môžeme kedykoľvek, v každom okamihu. Telo je chrámom pre dušu, našou zodpovednosťou je starať sa o chrám, tak ako sa staráme o svoj príbytok alebo auto. V tejto starostlivosti nesmie byť sebectvo, pokrytectvo a farizejstvo. Úprimnosť, čistota myšlienok, pokánie, odriekanie, odpúšťanie, a nielen starostlivosť o fyzické zdravie tela, nevyhnutná a veľmi potrebná je aj duchovná cesta. Pochopenie, že sme súčasťou jedného stvorenia. Môžeme byť neveriaci, materialisti, ateisti, ale svojím postojom sa nevyhneme pôsobeniu prírodných, Božích zákonov.
Iba cez službu Bohu a blížnemu sa navraciame späť domov, späť k Bohu. Služba je Božia milosť a podaná pomocná ruka a ukázaná cesta, ako zmysluplne a užitočne celku konať. To je spôsob, ako si udržať pevné zdravie.
