„Ako žiť stav jednoty v bežnom živote?“…..dostala som túto otázku od priateľa.

Raz sa opýtali osvieteného majstra z Indie, Ramana Maharishiho:

„Ako sa správať k druhým?“ Jeho odpoveď: Druhí neexistujú.

Občas rozdeľujeme stavy na vnútorné a vonkajšie, vnútornú jednotu a vonkajšiu jednotu…atď. Môžeme ich vnímať ako jeden a ten istý, vychádzajúci z jedného zdroja. Vnútorná jednota ovplyvňuje vonkajšiu a naopak, bez hraníc a obmedzení. Boh je tak široký a nekonečný, ľudským bytím neobsiahnuteľný, že všetky možnosti a varianty sú uskutočniteľné.

…Boh je nekonečný tvorca, nie výrobná linka.

Jednota, Jedno….We Are One….pochádzame z jedného zdroja, všetko, ľudské bytosti, príroda. Večná bytosť obývajúca dočasné telo. Sme tvorení zdrojom, a zároveň zdroj vytvárame. To je Vedomie a prejavujúca sa tvorivá sila. Pre ilustráciu si to predstavujem takto: Boh, Zdroj, Existencia je ako Slnko s nekonečným množstvo lúčov ( NÁS). Každý lúč vychádza z Boha, začiatok je v ňom pevne ukotvený, spojený, nikdy sa neroztrhne, Boh nás nikdy „nepustí“. Druhý koniec lúča pristane na Zemi, budem pojednávať len o Matičke Zemi, keďže sme teraz na nej. Tento lúč ( MY), nech sme akokoľvek „vzdialení“ je neustále, v každom okamihu spojený s Bohom. Každé telo je naplnené týmto lúčom, Vedomím.. Pri tejto predstave, som si uvedomila, že každý sme si rovnocenní. To je prvé, veľmi silné pochopenie, že všetci sme si rovní, bez rozdielu pohlavia, vzdelania, postavenia, veku skúseností, majetní, nemajetní, deti, dospelí…všetci, nie je medzi nami rozdiel a všetci sme a všetko je 100%. Tie nami pomenované rozdiely, a zároveň stupne rozvinutého Vedomia, sú len zadané „programy“, ako keď si postavíme prekážkovú dráhu a zdolávame ju, získavame skúsenosti, zážitky a objavujeme sa.

Ako sa toto pochopenie, zvnútornenie žiť v každodennom živote:

*úcta a rešpekt ku všetkému a všetkým sú základné cnosti

*tešiť sa z existencie, života , zo seba, z každého, zo všetkého, lebo všetko je prejavom zdroja, Boha

*uvedomiť si, že tá radosť vychádza z nás, že sa zrodila, objevila v nás, že neprišla z vonka, že sa rozvíja, vzniká, rastie z vnútka a vo vnútri, že nikto z vonka nie je zdrojom, ale je to naše vnímanie a prijímanie vidieť v každej bytosti Božský prejav, nech sa deje čokoľvek

*uvedomenie, že reagujeme na ČINY a UDALOSTI, ktoré ľudia vykonávajú, nie na ľudí samotných,

*každý má v sebe najvyšší potenciál, či ho vidí alebo nie, proste on je najvyšším potenciálom

*každý má svoju existenciu, svoj život, každý „rieši“ vo svojom živote to „svoje“, na svojej úrovni, svojimi spôsobmi, svojími pochopeniami, svojími uvedomovaniami, svojími skúsenosťami, poznatkami, svojími reakciami, svojími náladami, emóciami…a má na to plné právo, či my ostatní súhlasíme alebo nie

*oslobodiť sa od podmieňovanie ( ak, keby, mal by, mala by, iba, lebo, len, potom, možno, …) a súvzťažnosti a spájania udalosti, ktoré spolu nesúvisia, hodnotenia, súdenia, vynášanie rozhodnutí na základe vyhodnotenia mysle z malého množstva informácií, bez poznania a pochopenia pozadia udalosti alebo činu

*uvedomiť si, že nemáme právo povedať čokoľvek „zlé“ o inom, vidieť iného menšieho, slabšieho ako ostatní, nemáme právo porovnavať ľudí medzi sebou, môžeme mať názor, ALE ten nazor nie je TEN človek, stále je to len náš nazor

*vidieť vo všetkom seba, ten Božský lúč, vychádzajúci z jedného zdroja, citím empatiu a vnímať sa, ako by sme boli „na mieste“ toho druhého

*prijímame každého aký je, nerobíme si predstavy o inom, upustíme od akejkoľvek snahy meniť toho duhého, oslobodiť sa od snahy, aby ten druhýkonal, ako my chceme

*otvoriť sa milovať, a upustiť od možnosti, že môžeme byť zranení, alebo nedostaneme „svoju“ lásku späť,. Čo sa môže stať? Nič ! Uvedomíme si, ako sa v nás láska k blížnemu rozvíja, ako rastie, ako rastieme s ňou, povzdvihujeme sa, a uvedomujeme si, že prejavená láska nie je len láska k druhého, milujeme seba v tom druhom, Boha v tom druhom, a takto milujeme naraz minimálne 3 bytosti, Boha, seba, a „toho druhého“, to je trojnásobok lásky !…..1+1+1 = 111 !

*opustiť stav „čo z toho mám ja“ a otvoriť sa odvahe zaujať stav: Čo môžem urobiť viac? Ako môžem prispieť? Ako môžem byť užitočný/á ? Ako môžem poslúžiť?

*aj dve rastliny vyrastajú z jednej zeme, každá je zemou vyživovaná a nežije na úkor niekoho iného ! Oslobodiť sa od sebeckosti, prospechu na úkor niekoho iného

*oslobodenie sa od hľadanie istoty a bezpečia v niekom inom,zbaviť sa závislostí na inom, vlastnenia a manipulácie iného, ukončiť v sebe stav, že nám niekto patrí, že máme na neho právo, uvedomiť si, že ten druhý nie je samozrejmosťou, ale vzácnym darom v našom živote, precitnúť, že sa môžeme stať pilierom pre seba a pre ostatných

*premeniť vzťah na partnerstvo

*sme spolutvorcami, konkurencia neexistuje, o každého je každodenne postarané, čo k životu nevyhnutne potrebujeme je nám dávané, darúvané v každom okamihu, voda, vzduch, slnko, nekonečná, pramenistá láska Boha, prejavujúca sa vo všedných okamihoch života

Tak ako matka chráni vlastným životom svoje dieťa, svoje jediné dieťa. Človek so srdcom bez hraníc by mal opatrovať všetky žijúce bytosti, s láskavosťou, ktorú vyžaruje celému svetu a šíri dohora k nebesiam a dole k hlbinám, von bez akýchkoľvek obmedzení, bez nenávisti a nepriateľstvu.

Buddha