Boh je nevyčerpateľný čas (BG 10.33). Spomedzi všetkých ničiacich síl je čas najväčší, pretože zničí všetko. Boh riadi kolobeh času, to znamená, že boj s časom je vopred prehratý boj. Čas je nevratný proces, pretože Boh je ten, ktorý určuje, čo dostaneme, čo robíme, čomu ho venujeme.

Toto pochopenie a uvedomenie, že Boh je čas, že dostávame dar, ktorý nemôžeme len tak premárniť a plnohodnotne využiť, nie je pod našou kontrolou.Ale dostávame príležitosť, neustále intenzívne a neochvejne klopať na bránu „duchovného sveta“. Nenechať sa odradiť drobnými nezdarmi, prešľapmi, potrebujeme len trpezlivo nasledovať s pravidelnosťou neustále štekliť Jeho pozornosť.

Čo to znamená?

Dať Bohu najavo, že máte o Neho záujem, že máte záujem zlepšovať svoj život pre Jeho radosť a vprospech ostatných, neúnavnou prácou kultivácie svojho vedomia a očistením svojho srdca, pretože Boh sídli v srdci každej živej bytosti.

Služba Bohu nie je materiálny koncept, a nie je to popieranie alebo odmietania hmotného sveta. Je to obrovská sila a spôsob ako zvládať nástrahy tohto fyzického sveta. Je to spôsob, možnosť, príležitosť, pretože každý deň je príležitosť urobiť pre duchovný pokrok a získanie vnútorného pokoja, nadhľadu a vedomej reakcie na životné situácie. Naučiť sa korekcii mysle a pozdvihnutiu duchovnej inteligencie.

Radi chodíme do lesa. Zamysleli sme niekedy sa nad tým, keď pozorujeme prírodu, počúvame spev vtákov, čudujeme sa na dynamikou života mravcov, chrobákov, skákajúcich žiab...Uvedomujeme si, že duša v tomto ľudskom tele, ktoré pozoruje, už má "za sebou" tento evolučný vývoj vedomia a skúsenosť z týchto tiel? Uvedomujeme si, že sme na vrchole, že sme dostali ľudské telo a s ním obrovskú príležitosť ? A že sa pokojne možeme vrátiť späť do jedného z "lesných" tiel?

Keďže v tejto dobe zažívame neustále utrpenie, tlak hmotnej prírody, pričom jej činnosť je následkom našich karmických činov (klamstvo, zneužívanie jeden druhého, zabíjanie živých bytostí, drancovanie darov prírody pre náš materiálny pôžitok...) chceme akútne riešenie, pretože bolesť, či už fyzická alebo psychická, je neznesiteľná a ťažko zvládnuteľná, preto hľadáme rýchlo účinné riešenie. Napríklad, keď nás bolí hlava alebo iná čas tela, zoberieme si tabletku, ktorá potlačí bolesť. Rovnako pristupujeme aj pri psychickej záťaži, navštívime jednorázovo terapeuta. Po úľave postupujeme častokrát v starých šľapajách života. Žiaľ tento mechanizmus používame na všetko a bez zjavného efektu alebo výsledkom sú čiastočné pozdvihnutia a opätovné pády. Skúšame rôzne cesty, rôzne spôsoby, rôzne procesy, ale týmto spôsobom sme akoby na začiatku. Hľadáme instantné riešenia. Cez víkend, za pár dní, za pár týždňov chceme zmeniť to, čo sme „zbierali“ mnoho životov, a to bez základného pochopenia dynamiky životného procesu.

Trpezlivosť, pravidelnosť, každý deň po troške, tak sa bude postupne ukazovať pokrok, ale keď robíme proces len sporadicky, tam sa pokrok a výsledok stráca. Disciplína sa buduje pravidelnosťou, a tá je nápomocná a kľúčová , aby sme dosiahli cieľ. Krok po kroku pretvárame a modifikujeme seba, kultivujeme svoje srdce, a vtedy čas začne fungovať v náš prospech a prináša pokrok.

To je volanie do duchovného sveta, náš hlas bude vypočutý.

Ale ak ho nevyužijeme na duchovný pokrok, premárnime ho na pôžitky hmotného sveta vo všetkých úrovniach, fyzickej, mentálnej aj intelektuálnej, v podstate zneužijeme Božskú energiu, ktorá nám bola ponúknutá na rast, potom to budeme ľutovať. Ako na konci každého dňa, keď si povieme, že čo všetko sme nestihli, a čomu všetkému sme sa venovali zbytočne. A tak ako je písané v tomto verši Bhagavag Gíty (10.33) : Čas reprezentuje Kṛṣṇu, pretože postupne bude všetko zničené veľkým ohňom času. A kolobeh utrpenia začína odznova. Takto je táto planéta koncipovaná.

Hlavným nepriateľom tohto zneužívanie Božskej energie je chtíč.

(pokračovanie v druhej časti)

obrázok z Pinterest